Ludsketelo.sk

Switch to desktop

Stavba kože človeka

Ohodnotiť túto položku
(6 hlasov)

Poznanie stavby našej kože a čiže krycej sústavy nášho tela je dôležitým predpokladom toho, aby sme mohli pochopiť jej správne fungovanie, a tým predchádzať nechceným ochoreniam, kožným infekciam a podobne. Poďme si teda popísať základné informácie stavbe krycej sústavy ľudského tela.

Koža je naším najväčším orgánom pričom podľa výšky a hmotnosti človeka sa jej plocha pohybuje v rozmedzí 1,5 – 2 metrov štorcových, jej hmotnosť je 3,5 – 10 kg, čo tvorí zhruba 16 % telesnej vahy.

Spolu s ostatnými kožnými útvarmi ako sú vlasy,nechty,chlpy, potné a mazové žľazy spĺňa koža viacero funkcií ako napríklad:
-Imunitná funkcia pomocou ktorej nás koža chráni pred vnikaním infekcií do nášho tela, ale taktiež zabraňuje vzniku alergií.
-Spolu s krvným obehom vytvára termoregulačný systém kde pri rozšírení či zúžení ciev uspôsobuje teplotu podľa potreby. To je funkcia regulácie teploty kože.

-Úlohou ochrannej funkcie je vytvorenie akéhosi štitu, ktorý mechanicky a chemický chráni naše telo a orgány pred poškodením.
-Reguláciou tekutín pomáha koža vylučovať škodlivyny z tela pomocou potenia spolu so soľou a zároveň napomáha pri ochladzovaní tela.
-Kožná komunikácia slúžia napríklad pri pomoci a liečbe ak trebars sčervená, alebo zbledne upozorňuje nás na možné ohrozenie zdravia.
-Zmyslová funkcia pomáha predísť prípadným poraneniam kde vnímanie bolesti či tepla nám da možnosť zrýchlene reagovať a tak sa vyhnúť úrazu.

Kožné vrstvy

Medzi tri základné vrstvy patrí pokožka, zamša a podkožné tkanivo.Vonkajšia časť pokožky sa skladá zo zrohovatenej vrstvy, ktorú tvoria odumreté bunky kože. Vďaka tomu, že sa neprestajne olupuje a odpadáva sa stále regeneruje a obnovuje pričom tento proces prebieha bez prestávky. Nová vrstva kože vzniká z takzvaných bazálnych buniek ktoré prechádzajú viacerými štádiami premeny pričom konečným štádiom je vytvorenie nových zrohovatených výrastkov čím je vlastne vrchná časť kože. Mechanická pevnosť pokožky zabezpečuje skelet buniek zložený zo zväzkov vláknitých bielkovín . Bunky sú navzájom pevne pospájané priľnavými miestami po bočných stranách bunky. Vo vrstve bazálnych buniek sa nachádzajú Melanocyty, Merkelove bunky, Langerhansove bunky a T-lymfocyty. Melanocyty tvoria pigment, ktorý vytvára tipické sfarbenie kože človeka . Merkelove bunky sú spojené nervovými vláknami ktorými si odovzdávajú časť hmatového zmyslu.

Langerhansove bunky a T-lymfocyty tvoria jeden z viacerých imunitných a ochranných systémov kože. To že štruktúra zrohovatenej pokožky je viditeľná spôsobuje prstovité spojenie zamše a pokožky. Zamša obsahuje kapiláry a lymfatické cievy slúžiace na odvádzanie tkanivového moku čiže potu. Okrem toho sa tu nachádzajú hmatové telieska ako časť zmyslovej inervácie. Spodnú vrstvu zamše tvoria kolagénne a elastické snopčeky, ktoré zodpovedajú za pružnosť a pevnosť kože.Práve v tejto vrstve sa nachádzajú kožne útvary spomínane vyššie ako sú vlasy, chlpy, nechty, potne a mazové žľazy.

Pod touto vrstvou sa nachádza podkožné tukové tkanivo, ktoré sa skladá z tukových buniek. Podľa závislosti od konkrétneho človeka a stravovania čiže od kvantity a kvality zásobovanie týchto tukových buniek obsahujú tieto bunky rôzne množstvo tukových kvapôčiek. Tuk ma viacero funkcií no medzi jeho základne funkcie patrí tepelná izolácia a zásoba energie ľudského organizmu.

Stavba kože

1. Zrohovatená vrstva
2. Pokožka
3. Zamša
4. Podkožné tukové tkanivo
5. Chlp a vlas
6. Korienky vlasov a chlpov
7. Mazová žľaza
8. Receptory tepla a chladu
9. Meissnerove hmatové teliesko
10. Krvné cievy
11. Potná žľaza
12. Vlákno vedúce bolesť

Pokožka
Epiderma je tvorená hlavne epitelovým vláknom teda epitelovými bunkami.Okrem toho sa tu nachádzajú melanocyty čiže pigmentové bunky,ktoré vytvárajú sfarbenie pokožky a tiež bunky imunitného systému, Langerhansove bunky a vlákna nervového systému kože. V niektorých miestach je epiderma tenká len 0,04 mm. Na najhrubších miestach, ako napr. na výrastkach na dlani či zhrubnutých častiach kože ako sú napríklad mozole môže byť jej hrúbka až 2 mm.

Smerom zvnútra von sa delí na 5 vrstiev a to:

  • Regeneračná vrstva. Tu delením buniek nastáva novotvorba keratinocytov.
  • Spinocelulárna vrstva. V tejto vrstve môže dochádzať k hromadeniu vody a tým k tvorbe pĺuzgierov a mozoľov.
  • Granulačná vrstva. Touto vrstvou môžu prenikať napríklad krémy a iné látky do pokožky.
  • Svetlo lámajúca vrstva. Je veľmi tenkou vrstvou.
  • Zrohovatená vrstva. Je najvrchnejšiou časťou kože z nej sa odlupujú odumreté bunky kože a to umožňuje tvorbu nových buniek.

Zamša, derma a korium
Zamša delíme na dve vrstvy: papilárnu vrstvu , ktorá hraničí s epidermou, a vláknitú vrstvu, ktorá bezprostredne hraničí s podkožím. Zamša sa skladá zo siete kolagennych a elastických vlákien, ktorá koži dáva jej mechanickú pevnosť a elasticitu.V zamši sa nachádzajú lymfaticke a krvné a cievy, bunky imunitnej obrany a množstvo kožných žliaz, ako i vlasových korienkov a hmatových teliesok.

Podkožie
Podkožie je tvorené väzivovým a tukovým tkanivom. Umožňuje nám, že pri dotyku môžeme kožu posúvať po svalstve a slúži aj ako zásobáreň tukov a ako tepelný izolátor. V tejto vrstve dochádza pri tvorbe edémov a hromadeniu tekutín.

 

 

Naposledy zmenené
Pre písanie komentárov sa prihláste

LudskeTelo 2011 © Všetky práva vyhradené.

Top Desktop version