Ludsketelo.sk

Switch to desktop

Podnety vyvolávajúce stres

Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Podnety vyvolávajúce stres nazývame stresory. Termín stresor môže byť chápaný tiež ako podmienka alebo vplyv, ktoré negatívne pôsobia na človeka. Každý človek prežije skúsenosť so stresom, nech už v osobnom živote alebo v pracovnej činnosti, v organizácii, je dôležité pochopiť oba zdroje stresu a ich možnú interakciu.

Stresorom môže byť nedostatok v uspokojovaní základných potrieb človeka (potrava, tekutiny), ale aj zmeny sociálne (napr. rozpad rodiny, zhoršenie životnej úrovne), vplyvy prírodného prostredia (u citlivých jedincov zmeny počasia a barometrického tlaku).

 


Stresory rozlišujeme na :
fyzikálne, medzi ktoré zahrňujeme napr. alkohol, nikotín, kofeín, radiáciu, obsah kyslíku vo vzduchu, vibrácie, hluk, zmeny ročných období, meteorologické vplyvy, zmeny tlaku vzduchu, prírodné katastrofy (záplavy, zemetrasenie, nehody, úrazy, znásilnenie a pod.
emocionálne stresory, medzi ktoré patria úzkosť (anxieta), zármutok, obavy a strach, nenávisť, nepriateľstvo, zlobu, senzorickú depriváciu a pod.
sociálne stresory, medzi ktoré patria zvýšená sociálna zodpovednosť, nedostatok sociálnej interakcie, narušovanie pracovného rytmu a pod.


Ďalej rozlišujeme stresory na mikro a makro stresory:
Ministresory (mikrostresory) vyjadrujú pomerne mierne až veľmi mierne okolnosti či podmienky vyvolávajúce stres. Napr. dlhodobé napätie v práci z dôsledku prepúšťania, môže uviesť človeka po istej dobe do stavu vnútornej tiesne až depresie.


Makrostresory sú desivo pôsobiace vplyvy, ktoré môžu byť krátkodobé (napr. niekoľko sekúnd trvajúce zemetrasenie), ale majú pre všetkých zúčastnených veľmi závažné dôsledky (jedinci, ktorí prežijú zemetrasenie, môžu mať celoživotné psychické problémy – psychické traumy, anxietu, strašidelné sny, neurózu a pod.)
Niektorí autori sa pokúsili stanoviť a usporiadať premenné, ktoré pôsobia ako stresory. Napríklad Lazarus a Cohen (1977) rozdelili stresory do troch kategórií :


1.prevratné javy alebo náhle, silné udalosti, ktoré sa týkajú mnohých ľudí, napr. prírodné katastrofy
2.silné udalosti, ktoré sa týkajú menšieho počtu ľudí, napr. rodinné krízy
3.bežné spory alebo opakujúce sa každodenné problémy, napr. frustrácia v práci a malé zmeny


FYZIKÁLNE STRESORY
Činitele fyzikálneho prostredia boli za stresory uznané potom, ako sa u laboratórnych zvierat začali reakcie na určité fyzikálne podmienky, pripravené v rámci pokusného výskumu, prejavovať celkové zdravotné dôsledky. Ich reakcie sú dôkazom zaangažovanosti ANS a endokrinnej sústavy. Zistilo sa, napr. že vystavenie hluku má škodlivé účinky nielen na ucho, ale aj na žľazy s vnútorným vylučovaním, čo naznačuje, že sa spustila fyziologická stresová reakcia.


Vplyv hluku- hluk je psychologický koncept zahŕňajúci viac než len vnímanie zvuku. Hluk sa definuje ako nechcený alebo nežiadúci zvuk. Zvuky môžu byť nežiadúce, ak sú nepríjemné, otravné alebo ak prekrývajú iné zvuky. Hlukom sa môžu stať aj zvuky, ktoré sú neprimerane hlučné. Hlučnosť alebo intenzita zvuku sa meria v decibeloch.
Pôsobí hluk ako stresor okrem straty sluchu pri hlasných zvukoch aj iným spôsobom? – Výskumy potvrdzujú, že áno. Fyziologické vplyvy, ktoré sú charakteristické pre stresovú reakciu, sa objavujú aj u subjektov vystavených hluku s vysokou frekvenciou. To sa týka endokrinných, kardiovaskulárnych a žalúdočných reakcií (Mclean a Tarnopolsky, 1977). Ak hluk funguje ako stresor, možno očakávať, že bude mať vplyv na splnenie úlohy, pretože energia, ktorá by sa v bežných podmienkach na jej splnenie použila, bude namiesto toho potrebná na zvládanie stresu. (pozn.: prerušovaný hluk je škodlivejší ako súvislý, účinok súvislého hluku závisí od jeho intenzity a od typu vykonávanej úlohy.)


Teplotný stres – Domnievame sa, že aj extrémne vysoké, aj extrémne nízke teploty sú stresormi. Predsa však len teplo má väčší potenciál, pretože proti nemu sa môžeme menej brániť. Extrémne nízke teploty možno často znášať lepšie s izolujúcim oblečením. Je ťažšie ochrániť organizmus pred extrémne vysokými teplotami.

PSYCHICKÉ STRESORY
Psychické stresory sa dajú rozdeliť do dvoch skupín – na akútne a chronické. Medzi akútne psychické stresory patrí školské skúšanie, očakávaná operácia, bdenie pri ťažko chorom, zabránenie spánku, oznámenie vážnej choroby a pod. Príkladmi chronických psychických stresorov sú: úmrtie blízkej osoby, rozvod, osamelosť, choroba ohrozujúca život, strata zamestnania atď.


Intenzitu a smer zmien vyvolaných psychickými faktormi ovplyvňuje:
-dĺžka expozície (dlho – supresia, krátko – stimulácia)
-intenzita stresora
-čas od pôsobenia stresora po navodenie imunitnej odpovede


Americkí lekári T. H. Holmes a R. H. Rahe usporiadali do tabuľky pozitívne a negatívne životné udalosti podľa toho, akú mieru adaptácie si vyžadujú na to, aby sa človek vysporiadal s nimi:
Smrť životného partnera 100
Rozvod 73
Oddelené manželstvo 65
Uväznenie 63
Smrť blízkeho člena rodiny 63
Vlastné zranenie/choroba 53
Svadba 50
Prepustenie z práce 47
Manželský zmier 45
Penzionovanie 45
Zmena zdravia člena rodiny 44
Tehotenstvo 40
Sexuálne problémy 39
Príchod nového člena rodiny 39
Readaptácia biznisu 39
Zmena finančného stavu 38
Zmena množstva manžel. hádok 35
Veľká dlžoba 32
Nesplatená dlžoba/pôžička 30
Zmena zodpovednosti v práci 29
Syn/dcéra opúšťa dom 29
Problémy so svokrovcami 29
Výnimočný osobný úspech 28
Manželka začína/končí prácu 26
Začatie/ukončenie školy 26
Zmena podmienok života 25
Revízia osobných zvykov 24
Problémy so šéfom 23
Presťahovanie 20
Zmena školy 20
Zmena rekreácie 19
Zmena cirkevných aktivít 18
Zmena sociálnych aktivít 17
Malá dlžoba/pôžička 17
Zmena v spánkových zvykoch 16
Zmena počtu rod. stretnutí 15
Zmena návykov v jedení 15
Dovolenka 13
Vianoce 12
Menšie porušenie zákona 11


SOCIÁLNE STRESORY
Ide napr. o činnosti spojené so zvýšenou zodpovednosťou sociálnou či hmotnou, práca v izolovaných podmienkach, t.j. s nedostatkom sociálnej interakcie, na druhej strane potom stály styk s ľuďmi, pri ktorom môže vznikať narušovanie pracovného rytmu (napr. vyrušovanie telefónom, návštevami, hovorom iných pracovníkov v miestnosti a pod.), jednanie s ľuďmi s možnosťou vzniku konfliktu, častý výskyt frustračných situácií vznikajúcich na základe nevhodného rozloženia právomoci a zodpovednosti, nevhodný či nedostatočný spôsob hodnotenia výsledkov práce vedúcich k oslabovaniu motivácie a sebauspokojenia, strata pracovných perspektív vyplývajúcich z nemožnosti dosiahnuť pracovný či platový postup resp. obava zo straty zamestnania.

Rovnako tieto podmienky môžu byť jedincom vnímané ako rušivé (čo vedie k zbytočnému vynakladaniu energie) alebo ako ohrozujúce (ohrozenie statusu, sebarealizácie a iných psychologických potrieb). K odozve na sociálne podmienené stresory dochádza v oblasti telesnej aj v prežívaní (poruchy vegetatívnych funkcií, strata záujmu o prácu, trvalé príznaky únavy, chronický únavový syndróm, syndróm vyhorenia).
Pracovne - v niektorých prípadoch sú zdrojom stresu iní ľudia alebo aspekty sociálneho prostredia. Mnohí z nás trávia 8 hodín pracovného dňa vo fyzickej blízkosti svojich spolupracovníkov a zákazníkov alebo klientov.

Narušenia osobného priestoru spôsobujú nepohodlie. Aj takými procesmi, ako aj prehustenie ľuďmi, vzniká stres, pričom ho spôsobuje nielen hustota. Za stresory bolo označených množstvo pracovných charakteristík. Napr. požiadavky roly a miera a povaha pracovnej námahy sú potenciálnymi stresormi. Výskumy dokázali, že pracovné preťaženie spôsobuje stres.


Pracovné preťaženie - kvantitatívne preťaženie znamená maťveľa práce
- kvalitatívne preťaženie sa vynorí, ak je práca príliš zložitá
Pracovné nevyťaženie- kvantitatívne znamená mať málo práce
- kvalitatívne znamená mať prácu, ktorá je veľmi jednoduchá


Nejednoznačnosť a konflikt rolí – aj zamestnancovo vnímanie vlastnej úlohy v podniku môže byť zdrojom stresu. K nejednoznačnosti úloh dochádza, ak pracovná rola nie je jasná, t.j. ak zamestnanec nevie, čo sa od neho v rámci podávania pracovného výkonu očakáva. Konflikt rolí vzniká, keď pracovné požiadavky alebo iné aspekty práce sú navzájom nekompatibilné. Ak je zamestnanec úspešný v jednom, nemôže splniť ostatné.


VNÍMANIE STRESOROV
Rôzni ľudia reagujú na ten istý stresor odlišne. Niektorí sa dostávajú do stresu ľahko a rýchlo, vždy a všade. Iní sú odolnejší a sú aj takí, o ktorých sa môžeme domnievať, že sú do istej miery voči stresu imúnni. Ten istý človek sa môže dostať do stresu pri pôsobení jedného stresoru, ale zostať stresom úplne nedotknutý pri pôsobení iného. Avšak u druhého človeka to môže byť práve naopak. Aj keď poznáme úplné presné parametre stresoru, predsa len nie sme schopní presne určiť druh a intenzitu reakcie človeka tomuto stresoru vystaveného.

Naposledy zmenené

Súvisiace položky (podľa značky)

Pre písanie komentárov sa prihláste

LudskeTelo 2011 © Všetky práva vyhradené.

Top Desktop version