Ludsketelo.sk

Switch to desktop

Podnety vyvolávajúce stres

Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Podnety vyvolávajúce stres nazývame stresory. Termín stresor môže byť chápaný tiež ako podmienka alebo vplyv, ktoré negatívne pôsobia na človeka. Každý človek prežije skúsenosť so stresom, nech už v osobnom živote alebo v pracovnej činnosti, v organizácii, je dôležité pochopiť oba zdroje stresu a ich možnú interakciu.

Stresorom môže byť nedostatok v uspokojovaní základných potrieb človeka (potrava, tekutiny), ale aj zmeny sociálne (napr. rozpad rodiny, zhoršenie životnej úrovne), vplyvy prírodného prostredia (u citlivých jedincov zmeny počasia a barometrického tlaku).

Stresory rozlišujeme na :

fyzikálne, medzi ktoré zahrňujeme napr. alkohol, nikotín, kofeín, radiáciu, obsah kyslíku vo vzduchu, vibrácie, hluk, zmeny ročných období, meteorologické vplyvy, zmeny tlaku vzduchu, prírodné katastrofy (záplavy, zemetrasenie, nehody, úrazy, znásilnenie a pod.
emocionálne stresory, medzi ktoré patria úzkosť (anxieta), zármutok, obavy a strach, nenávisť, nepriateľstvo, zlobu, senzorickú depriváciu a pod.
sociálne stresory, medzi ktoré patria zvýšená sociálna zodpovednosť, nedostatok sociálnej interakcie, narušovanie pracovného rytmu a pod.

Ďalej rozlišujeme stresory na mikro a makro stresory:

Ministresory (mikrostresory) vyjadrujú pomerne mierne až veľmi mierne okolnosti či podmienky vyvolávajúce stres. Napr. dlhodobé napätie v práci z dôsledku prepúšťania, môže uviesť človeka po istej dobe do stavu vnútornej tiesne až depresie.

Makrostresory sú desivo pôsobiace vplyvy, ktoré môžu byť krátkodobé (napr. niekoľko sekúnd trvajúce zemetrasenie), ale majú pre všetkých zúčastnených veľmi závažné dôsledky (jedinci, ktorí prežijú zemetrasenie, môžu mať celoživotné psychické problémy – psychické traumy, anxietu, strašidelné sny, neurózu a pod.)
Niektorí autori sa pokúsili stanoviť a usporiadať premenné, ktoré pôsobia ako stresory. Napríklad Lazarus a Cohen (1977) rozdelili stresory do troch kategórií :

1.prevratné javy alebo náhle, silné udalosti, ktoré sa týkajú mnohých ľudí, napr. prírodné katastrofy
2.silné udalosti, ktoré sa týkajú menšieho počtu ľudí, napr. rodinné krízy
3.bežné spory alebo opakujúce sa každodenné problémy, napr. frustrácia v práci a malé zmeny

FYZIKÁLNE STRESORY
Činitele fyzikálneho prostredia boli za stresory uznané potom, ako sa u laboratórnych zvierat začali reakcie na určité fyzikálne podmienky, pripravené v rámci pokusného výskumu, prejavovať celkové zdravotné dôsledky. Ich reakcie sú dôkazom zaangažovanosti ANS a endokrinnej sústavy. Zistilo sa, napr. že vystavenie hluku má škodlivé účinky nielen na ucho, ale aj na žľazy s vnútorným vylučovaním, čo naznačuje, že sa spustila fyziologická stresová reakcia.

Vplyv hluku- hluk je psychologický koncept zahŕňajúci viac než len vnímanie zvuku. Hluk sa definuje ako nechcený alebo nežiadúci zvuk. Zvuky môžu byť nežiadúce, ak sú nepríjemné, otravné alebo ak prekrývajú iné zvuky. Hlukom sa môžu stať aj zvuky, ktoré sú neprimerane hlučné. Hlučnosť alebo intenzita zvuku sa meria v decibeloch.

Pôsobí hluk ako stresor okrem straty sluchu pri hlasných zvukoch aj iným spôsobom? – Výskumy potvrdzujú, že áno. Fyziologické vplyvy, ktoré sú charakteristické pre stresovú reakciu, sa objavujú aj u subjektov vystavených hluku s vysokou frekvenciou. To sa týka endokrinných, kardiovaskulárnych a žalúdočných reakcií (Mclean a Tarnopolsky, 1977). Ak hluk funguje ako stresor, možno očakávať, že bude mať vplyv na splnenie úlohy, pretože energia, ktorá by sa v bežných podmienkach na jej splnenie použila, bude namiesto toho potrebná na zvládanie stresu. (pozn.: prerušovaný hluk je škodlivejší ako súvislý, účinok súvislého hluku závisí od jeho intenzity a od typu vykonávanej úlohy.)

Teplotný stres – Domnievame sa, že aj extrémne vysoké, aj extrémne nízke teploty sú stresormi. Predsa však len teplo má väčší potenciál, pretože proti nemu sa môžeme menej brániť. Extrémne nízke teploty možno často znášať lepšie s izolujúcim oblečením. Je ťažšie ochrániť organizmus pred extrémne vysokými teplotami.

PSYCHICKÉ STRESORY
Psychické stresory sa dajú rozdeliť do dvoch skupín – na akútne a chronické. Medzi akútne psychické stresory patrí školské skúšanie, očakávaná operácia, bdenie pri ťažko chorom, zabránenie spánku, oznámenie vážnej choroby a pod. Príkladmi chronických psychických stresorov sú: úmrtie blízkej osoby, rozvod, osamelosť, choroba ohrozujúca život, strata zamestnania atď. 

 

Intenzitu a smer zmien vyvolaných psychickými faktormi ovplyvňuje:
-dĺžka expozície (dlho – supresia, krátko – stimulácia)
-intenzita stresora
-čas od pôsobenia stresora po navodenie imunitnej odpovede

Americkí lekári T. H. Holmes a R. H. Rahe usporiadali do tabuľky pozitívne a negatívne životné udalosti podľa toho, akú mieru adaptácie si vyžadujú na to, aby sa človek vysporiadal s nimi:

  1. Smrť životného partnera 100
  2. Rozvod 73
  3. Oddelené manželstvo 65
  4. Uväznenie 63
  5. Smrť blízkeho člena rodiny 63
  6. Vlastné zranenie/choroba 53
  7. Svadba 50
  8. Prepustenie z práce 47
  9. Manželský zmier 45
  10. Penzionovanie 45
  11. Zmena zdravia člena rodiny 44
  12. Tehotenstvo 40
  13. Sexuálne problémy 39
  14. Príchod nového člena rodiny 39
  15. Readaptácia biznisu 39
  16. Zmena finančného stavu 38
  17. Zmena množstva manžel. hádok 35
  18. Veľká dlžoba 32
  19. Nesplatená dlžoba/pôžička 30
  20. Zmena zodpovednosti v práci 29
  21. Syn/dcéra opúšťa dom 29
  22. Problémy so svokrovcami 29
  23. Výnimočný osobný úspech 28
  24. Manželka začína/končí prácu 26
  25. Začatie/ukončenie školy 26
  26. Zmena podmienok života 25
  27. Revízia osobných zvykov 24
  28. Problémy so šéfom 23
  29. Presťahovanie 20
  30. Zmena školy 20
  31. Zmena rekreácie 19
  32. Zmena cirkevných aktivít 18
  33. Zmena sociálnych aktivít 17
  34. Malá dlžoba/pôžička 17
  35. Zmena v spánkových zvykoch 16
  36. Zmena počtu rod. stretnutí 15
  37. Zmena návykov v jedení 15
  38. Dovolenka 13
  39. Vianoce 12
  40. Menšie porušenie zákona 11

SOCIÁLNE STRESORY

Ide napr. o činnosti spojené so zvýšenou zodpovednosťou sociálnou či hmotnou, práca v izolovaných podmienkach, t.j. s nedostatkom sociálnej interakcie, na druhej strane potom stály styk s ľuďmi, pri ktorom môže vznikať narušovanie pracovného rytmu (napr. vyrušovanie telefónom, návštevami, hovorom iných pracovníkov v miestnosti a pod.), jednanie s ľuďmi s možnosťou vzniku konfliktu, častý výskyt frustračných situácií vznikajúcich na základe nevhodného rozloženia právomoci a zodpovednosti, nevhodný či nedostatočný spôsob hodnotenia výsledkov práce vedúcich k oslabovaniu motivácie a sebauspokojenia, strata pracovných perspektív vyplývajúcich z nemožnosti dosiahnuť pracovný či platový postup resp. obava zo straty zamestnania.

Rovnako tieto podmienky môžu byť jedincom vnímané ako rušivé (čo vedie k zbytočnému vynakladaniu energie) alebo ako ohrozujúce (ohrozenie statusu, sebarealizácie a iných psychologických potrieb). K odozve na sociálne podmienené stresory dochádza v oblasti telesnej aj v prežívaní (poruchy vegetatívnych funkcií, strata záujmu o prácu, trvalé príznaky únavy, chronický únavový syndróm, syndróm vyhorenia).
Pracovne - v niektorých prípadoch sú zdrojom stresu iní ľudia alebo aspekty sociálneho prostredia. Mnohí z nás trávia 8 hodín pracovného dňa vo fyzickej blízkosti svojich spolupracovníkov a zákazníkov alebo klientov.

Narušenia osobného priestoru spôsobujú nepohodlie. Aj takými procesmi, ako aj prehustenie ľuďmi, vzniká stres, pričom ho spôsobuje nielen hustota. Za stresory bolo označených množstvo pracovných charakteristík. Napr. požiadavky roly a miera a povaha pracovnej námahy sú potenciálnymi stresormi. Výskumy dokázali, že pracovné preťaženie spôsobuje stres.

Pracovné preťaženie - kvantitatívne preťaženie znamená maťveľa práce
- kvalitatívne preťaženie sa vynorí, ak je práca príliš zložitá
Pracovné nevyťaženie- kvantitatívne znamená mať málo práce
- kvalitatívne znamená mať prácu, ktorá je veľmi jednoduchá

Nejednoznačnosť a konflikt rolí – aj zamestnancovo vnímanie vlastnej úlohy v podniku môže byť zdrojom stresu. K nejednoznačnosti úloh dochádza, ak pracovná rola nie je jasná, t.j. ak zamestnanec nevie, čo sa od neho v rámci podávania pracovného výkonu očakáva. Konflikt rolí vzniká, keď pracovné požiadavky alebo iné aspekty práce sú navzájom nekompatibilné. Ak je zamestnanec úspešný v jednom, nemôže splniť ostatné.

VNÍMANIE STRESOROV

Rôzni ľudia reagujú na ten istý stresor odlišne. Niektorí sa dostávajú do stresu ľahko a rýchlo, vždy a všade. Iní sú odolnejší a sú aj takí, o ktorých sa môžeme domnievať, že sú do istej miery voči stresu imúnni. Ten istý človek sa môže dostať do stresu pri pôsobení jedného stresoru, ale zostať stresom úplne nedotknutý pri pôsobení iného. Avšak u druhého človeka to môže byť práve naopak. Aj keď poznáme úplné presné parametre stresoru, predsa len nie sme schopní presne určiť druh a intenzitu reakcie človeka tomuto stresoru vystaveného.

Naposledy zmenené
Pre písanie komentárov sa prihláste

LudskeTelo 2011 © Všetky práva vyhradené.

Top Desktop version